Kostol svätých Kozmu a Damiána (Sedliacka Dubová)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätých Kozmu a Damiána
Celkový pohľad z juhozápadu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Obec Sedliacka Dubová
Historický región Orava
Súradnice 49°15′42″S 19°26′01″V / 49,261558333333°S 19,433527777778°V / 49.261558333333; 19.433527777778
Výstavba 14. storočie
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St Cosmas and Damian, Sedliacka Dubová
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätých Kozmu a Damiána je zrúcanina pôvodne rímskokatolíckeho kostola nachádzajúca sa v katastri obce Sedliacka Dubová v okrese Dolný Kubín.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcaniny sa nachádzajú cca 5 – 10 min. pešo nad obcou Sedliacka Dubová a sú viditeľné z hlavnej cesty.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Gotický drevený kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1397. Sedliacka Dubová bola v tej dobe jedno z piatich cirkevných centier Dolnej Oravy a kostol slúžil pre obyvateľov niekoľkých okolitých dedín. V tom čase išlo o drevený kostol s farou a cintorínom v blízkosti, jeho presná podoba však nie je známa. Pravdepodobne v 16. storočí popri fare vznikla aj škola.

Za vlády Juraja Turza sa na oravských farách rozšíril protestantizmus a v roku 1603 začal v kostole pôsobiť prvý evanjelický farár.

Renesančná prestavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad z lode kostola na vežu. Uprostred je viditeľný obrys strechy niekdajšej drevenej lode, vpravo zvyšok sgrafitovej výzdoby.

Medzi rokmi 1625 a 1642 bol kostol zrekonštruovaný a bola postavená renesančná kamenná veža, ktorá sa zachovala dodnes. Omietka veže je zdobená charakteristickou sgrafitovou výzdobou. Loď kostola bola drevená. Na veži je dodnes viditeľný obrys strešných trámov, ktorý svedčí o tom, že táto drevená loď bola o niečo menšia než súčasná kamenná loď.

Počas PikovhoTököliho povstania bola Sedliacka Dubová vyplienená a zničená postupujúcimi vojskami. V tom čase sa na fare niekoľkokrát vystriedali katolícki a evanjelickí duchovní až do roku 1709, kedy sa farnosť stala katolíckou.

Baroková prestavba[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1735 – 1754 bol kostol opäť prestavaný, drevená loď bola nahradená kamennou barokovou loďou. Loď bola zastrešená kamennou klenbou, ktorú pred vplyvom počasia chránila ešte drevená strecha. Vnútri lode bol drevený chórus, kazateľnica a barokový oltár. V rámci tejto prestavby pravdepodobne vznikli aj dve brány v obvodovom múre kostola (dubovianska a dlžianska, vedúce do dvoch najbližších dedín) a dve kaplnky postavené vedľa dubovianskej brány.

Pohľad zo severu na oba kostoly v Sedliackej Dubovej.

Význam kostola sv. Kozmu a Damiána však napriek prestavbe postupne upadal. Od roku 1787 sa osamostatňovali okolité farnosti a budovali si vlastné kostoly. Samotná Sedliacka Dubová, pôvodne postavená hlavne na úpätí vrchu Žiar, sa časom rozšírila do údolia Oravy, ďalej od kostola. V priebehu 18. storočia sa dole do dediny presťahovala aj škola a fara. Počas prestavby kostola si miestni obyvatelia zvykli chodiť do provizórnej drevenej kaplnky v dedine a používali ju naďalej aj po ukončení prestavby, pretože bola ľahšie dostupná.

V 19. storočí sa rozhodli nahradiť drevenú kaplnku novým kostolom. Keďže v dedine nesmeli byť súčasne dva kostoly, v roku 1880 zo starého kostola na kopci strhli strechu a odniesli oltár. V rokoch 1880 – 1886 bol v dedine postavený nový kostol v neogotickom slohu, zasvätený archanjelovi Michalovi.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Sú zachované múry kostola a veže, obvodové múry s dvomi bránami, kostnica za kostolom, a zvyšky dvoch kaplniek. Do roku 1998 bol opustený a pre porasty takmer neprístupný. Projekt Dubova colonorum venovaný záchrane pamiatky sa snaží o jeho zachovanie, takže v súčasnosti je ho možné navštíviť. Na pôvodných základoch bola zrekonštruovaná kostnica, ostatné časti sa len konzervujú a čistia.

Projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]